Vijačka krušpánová – Cydalima perspectalis je pôvodom z východnej Ázie. Prvý zaznamenaný výskyt bol v roku 2006 v Nemecku. Neskôr sa vijačka krušpánová začala šíriť do ďalších časti Európy.
Vijačka krušpánová – Ako sa jej zbaviť?
Vijačka krušpánová – Vajíčka majú v priemere asi 1 mm a nachádzajú sa na spodnej strane listov. Larvy sú približne 1-2 mm dlhé. No už do štyroch týždňov od narodenia merajú okolo 3 až 4 cm. Neskôr sa húsenica zakuklí medzi dva ponechané listy, ktoré obalí pavučinou. Dospelé motýle sú obyčajne bielej, alebo svetlohnedej farby.
Liahnu sa dve až tri generácie a to od apríla až do septembra. V teplejších oblastiach Európy dosiahne víjačka krušpánová aj štyri generácie ročne.
Ak napadnú krušpán – (buxus) zožierajú ho od stredu, preto je potrebne včas spozorovať požer a urýchlene biologický zasiahnuť. Na trhu je jediný biologický účinný postrek na biologickej báze Bacillus thuringiensis kurstaki.
Tieto malé baktérie vylučujú z tela toxíny a tie sú po požraní húsenicou v črevách húsenice aktivované a následne dochádza k poškodeniu črevnej steny húsenice, ktorá behom niekoľkých desiatok minút zastavuje požer a za 2 až 3 dni zahynie.
Toto pôsobenie je obmedzené len na húsenice motýľov, takže baktérie nie sú škodlivé pre ostatný hmyz ani pre človeka.
V podstate už po dvoch postrekoch v 10 dňových intervaloch sa dá týmto spôsobom krušpán –(buxus) zachrániť pred vijačkou krušpánovou.
Vijačka krušpánová – ako biologický zasiahnuť
Samozrejme môžeme použiť aj chemický postrek, ale jeho účinnosť nie je dostatočná, keďže pôsobí len na dospelé jedince a larvy. No nerieši vajíčka a kukly. Hlavne pri nedostatočnom zmáčaní celého krušpánu. Preto sa vyvinie ďalšia generácia ešte v tom istom roku a obyčajne vijačka krušpánová prezimuje v poraste. Čím jej nič nebráni už v skorej jari opäť založiť novú generáciu. Žiaľ, poškodenie krušpánu po viacnásobnom chemickom ošetrení je zjavné. Rastlina je bledá a stráca svoj lesk
Larvy vijačky krušpánovej požierajú listy a mladé výhonky krušpánu. Mladé larvy požierajú iba hornú časť listov. No napriek tomu listy po požere vijačkou krušpánovou vädnú a vysychajú. Staršie larvy požerú čo ostane a obyčajne nechajú už len stredovú časť listov. Po tomto požere krušpán – buxus uhynie.
Vzhľadom na to, že v Európe vijačka krušpánová nemá prirodzených predátorov, spôsobuje značné škody v okrasných záhradách.
V Ázii je jej predátorom napríklad ázijský sršeň – Vespa velutina, postrah európskych včelárov. Keďže ten už klope na dvere južného Francúzska od roku 2004 a každoročne sa mu podarí zväčšiť svoju pôsobnosť v priemere o 100 km každým smerom. Stačilo jedno dovezené hniezdo týchto sršňov v kontajneri spolu s bonsajmi z Číny a ďalšia pohroma je na ceste.
Na Slovensku je dostupný postrek s baktériou Bacillus thuringiensis kurstaki, pod názvom LEPINOX PLUS. Pre malopestovateľov je dostupný práve LEPINOX PLUS v práškovej forme. Ten je dobre zmiešať so zmáčadlom AGROVITAL. Prípadne môžete použiť listové hnojivo s prírodnými olejmi, ako PREV B2.
