Čmeliaky ako pomocníci

Z dôvodu nadmerného používania pesticídov dramaticky ubúdajú  včely, čmeliaky, motýle  a pestrice. Ostatné opeľovače nestíhajú úbytok nahradiť, pričom  naše sady a záhrady prichádzajú o úrodu. Bez opeľovania niet plodov. Ako si so situáciou poradiť? Jedným z prírodných a efektívnych riešení je chov čmeliakov. Prečo sú čmele dobrý nápad a ako si s nimi poradiť, vám prezradíme v tomto článku.

Včeliu nadčeľaď tvorí viac než 20 000 známych druhov blanokrídleho hmyzu, čmele (ľudovo čmeliaky, latinsky – Bombus) sú jej hrdým členom. V našich končinách sa najčastejšie stretávame s čmeľom zemným, darí sa tu však aj čmelom skalným, roľným či lúčnym.

Všetky sa vyznačujú hustým štetinovým ochlpením, na ktorom s ľahkosťou zachytávajú peľ. Málokto vie, že čmele sú pre poľnohospodárstvo neraz šikovnejším pomocníkom ako mnohé druhy včiel.

Síce vám nevyrobia med, vosk ani propolis, ale svoju opeľovaciu povinnosť si splnia na výbornú, keďže sú odolnejšie a z úľa vyletujú aj v chladnom či daždivom počasí. Navyše ich dlhší jazyk im umožňuje opeľovať kvety s hlbšími kalichmi, do ktorých mnohé z včiel nedosiahnu. Ak im však ani táto genetická výhoda nepomôže, cestu k peľu si jednoducho prehryzú.

Praktickým je aj ich intenzívny bzukot, keďže silnejšie vibrácie dajú peľ do pohybu, vďaka čomu dosiahne aj na ťažšie prístupné miesta. Ich výhodou je aj orientácia v uzavretom priestore, vďaka čomu dokážu opeľovať plodiny aj v uzavretých skleníkoch a foliovníkoch.

Ako funguje čmelia kolónia?

Čmele prežívajú v spoločenstvách, ich kolónie však nedosahujú tak bohaté počty ako je to v prípade včiel. Na porovnanie: vo včeľom spoločenstve nájdete aj desaťtisíce robotníc, v hniezde čmeliakov ich nebude viac ako 300.

Na rozdiel od tzv. pravých spoločenstiev, ktorými sa vyznačuje väčšina včiel, čmele tvoria tzv. nižšie spoločenstvo. V praxi to znamená, že čmelia matka istý čas prežíva aj bez spolupráce s robotnicami. Toto samotárske obdobie začína, keď mladé čmelie kráľovné opúšťajú rodné hniezdo, aby sa nechali oplodniť a následne si každá našla miesto na prezimovanie.

Kolónia každým rokom zaniká, pričom samci aj robotnice odumierajú prevažne na jeseň. Zimu prežíva len nová generácia čmelích kráľovien. Práve od nich závisí, či vás pohľad na týchto aktívnych opeľovačov na jar opäť poteší.

Keď sa po zimnej hibernácii kráľovné prebudia a naberú sily zbieraním nektáru a peľu, začne pátranie po tom najdôležitejšom – domove pre novú kolóniu. Kedy presne zo svojej zimnej skrýše vyletia a v ktorých polohách si začnú nový domov hľadať, závisí okrem vonkajších teplôt aj od ich druhového zaradenia. Pátrajúcu kráľovnú čmeľa zemného spoznáte podľa pomalého, skúmavého letu nízko nad zemou, pri ktorom si nesadá na kvety, ale skúma diery v zemi.

Čmele si nevedia svoje obydlie samostatne zabezpečiť proti chladu, ako to robia napríklad vtáky nosením materiálu do hniezda. Preto je pre nich ideálne nájsť opustenú skrýšu po malých hlodavcoch, či dokonca veveričkách, alebo spomínaných vtákoch, ktorí túto fázu príprav už nevedomky zvládli za nich. Pomôcť im samozrejme môžete aj vy, vyrobením alebo kúpením čmelína. Je však pravdepodobné, že do neho budete musieť kráľovnú naviesť.

Keď si kráľovna novú základňu nájde, priestor si upraví a vytvorí si voskový kalíšok, do ktorého zozbiera nektár. Ten jej bude slúžiť ako zásobáreň potravy počas dlhých nocí a nepriaznivých dní. O pár dní postaví aj voskovú misku, do ktorej začne klásť vajíčka.

Vývoj čmeliaka

Od znesenia vajíčka až po vyliahnutie dospelého čmeľa (robotnice) prejde približne 25 dní. Ešte pred dosiahnutím dospelosti však čmeľ prejde dvoma úvodnými fázami vývoja: štádiom larvy a následne zakuklením. Práve v kukle prebehne prestavba tela larvy na dospelého jedinca.

Na rozdiel od včiel sa čmelia kráľovna o svoje larvy dlhodobo stará, stráži ich a zahrieva vlastným telom, zbiera im peľ a kŕmi ich. Keď prvé z robotníc dorastú, začnú matke so starostlivosťou o svojich súrodencov pomáhať, čím sa samotárske obdobie kráľovnej skončí. Aj tu nájdeme rozdiel medzi včelami a čmeľmi: včely si úlohy v kolónii posúvajú podľa veku, čmelie robotnice si prácu delia. Časť z nich sa venuje zbieraniu peľu, ostatné sa starajú o hniezdo a plod.

Ako začať chovať čmeliaky?

Pravdepodobne najjednoduchším spôsobom ako začať, je čmeliu kolóniu spolu s čmelínom kúpiť. Pri umiestňovaní čmelína sa treba vyhnúť ostrému slnku a zvoliť priestor v tieni – jeho obyvatelia totiž ľahšie zvládajú chlad ako horúčavy.

Keďže medzi ich prirodzených nepriateľov patria aj všadeprítomné mravce, je lepšie čmelín umiestniť do výšky, mimo dosah konárov, a ideálne aj na stojan s nožičkami potretými lepom na hmyz Chemstop Ecofix. Ďalšou možnosťou, ako sa neželaným mravčím návštevám vyhnúť, je pod stojan nainštalovať vaničku s olejom či vodou.

V prípade, že čmele v záhrade už máte, a chcete im len dopomôcť k prežitiu a rozmnoženiu, v prvom rade zabezpečte, aby mali v okolí dostatok potravy po celé obdobie svojho života v kolónii. Znamená to dostatok kvitnúceho porastu od marca až do konca letných dní.

Začiatkom jari si pochutia napríklad na kvetoch vŕby a narcisoch, vďačne opeľujú aj ovocné stromy, kríky a plodovú zeleninu. Populárne sú tiež v skleníkoch s paradajkami a paprikami. V našom eshope ponúkame čmeliaky do skleníka, aj do ovocných sadoch.

Do skleníka sú vhodné Natupol Standard, Excel a Smart. Je možné ich umiestniť aj do záhrady. Najmenšie Natupol Smart Hive úle obsahujú výkonnú kolóniu čmeliakov, uzavretý plod, otvorený plod a vajíčka. Sú dodávané spolu

Opeľovanie v skleníkoch

s cukrovým roztokom. Použiteľné do 1000m2. Tieto úle neobsahujú čmeliu kráľovnú.Väčšie Natupol Standard a Excel Hive úle obsahujú výkonnú kolóniu čmeliakov, kráľovnu, uzavretý plod, otvorený plod a vajíčka. Sú dodávané spolu s cukrovým roztokom. Použiteľné do 2000m2.

Do sadov je vhodné zvoliť Natupol Booster a Tripol. Tripol je svojou dlhou životnosťou úľa vhodný do sadov zo zmiešanou kultúrou ovocných stromov s rôznym časom kvitnutia. Natupol Booster je vhodný do intenzívne kvitnúcich sadov.

Výhody týchto úľov sú v tom, že čmele opeľujú aj za daždivého a veterného počasia už pri teplotách od 8 C. Vhodné sú tiež do sadoch uzavretých sieťou proti ľadovcu. Zvyšujú kvalitu opelenia a tiež plodov. Vhodné sú zvlášť u triploidných odrôd a pri nízkej násade kvetových púčikov. Ideálna doba nasadenia je 3 až 7 dní pred kvitnutím. Po odkvitnutí je možné čmele presunúť na iné miesto.

Bez opeľovania niet plodov

Čmelí úľ

Anglické trávniky čmele neocenia – potrebujú menej rovnomerné povrchy, ktoré im umožnia nájsť pod zemou skrýše na uhniezdenie.

Ak ste sa rozhodli pomôcť im vlastnoručne postaveným čmelínom, skúste ho namaľovať farbou, ktorú prirodzene vyhľadávajú (modrá, žltá, červená, biela), a nezabudnite na dostatok izolačného materiálu, ktorý im pomôže chrániť sa pred mrazmi aj vysokými teplotami.

Výška ani šírka čmelína by nemala klesnúť pod 20 cm a hrúbka použitého dreva pod 2cm. (Podrobnejší návod, ako funkčný čmelín zostrojiť, vám ponúkneme v jednom z budúcich článkov.)

Pokiaľ si žiadna z hľadajúcich kráľovien cestu k čmelínu nenájde, je možné ju k nemu priviesť. Treba byť však naozaj opatrný, a to nielen preto, že čmele sú zákonom chránené.

Opeľovanie v sadoch za pomoci čmeliakov

Pred odchytom samičky ju dôkladne pozorujte, aby ste sa uistili, že je naozaj vo fáze hľadania. Pokiaľ má nožičky od peľu, odpočíva, alebo preletuje z kvetu na kvet, domov už buď má alebo sa ešte len snaží posilniť pred jeho hľadaním. Odchyťte ju (opatrne, do sieťky či pohára) len v prípade, že poletuje pomaly, skúmavo, vlieza do dier a škár a neodlieta na kvety. Keď sa vám ju podarí do úľa dostať, môžete za ňou zaklapnúť dvierka, aby nezareagovala okamžitým odletom a  naozaj priestor preskúmala a mohla sa rozhodnúť, či v ňom zostane.

Ak po dni dvierka otvoríte, samica odtiaľ vyletí a už sa nevráti, nesnažte sa ju chytiť znovu. Nezabudnite tiež čmelín vybaviť cukrovým roztokom alebo medom, aby vám čmelia kráľovná hodiny v úle prežila. V zime čmelín vyčistite, ale v novej sezóne ho ponechajte na rovnakom mieste. Mladé kráľovné sa rady vracajú do okolia svojho rodiska, a pach používaného čmelína ich bude lákať viac ako úľ čisto nový.

Prirodzení nepriatelia čmeliakov

Paradajky pestované s pomocou čmeliakov

O voľne žijúce čmele prichádzame z podobných dôvodov, pre ktoré hynú aj včely. Kolónie trpia nadmerným používaním pesticídov a iných nepriateľských chemikálií na poliach a v záhradách, ale tiež jednodruhovou výsadbou, ktorá im neumožňuje získavať dostatok potravy počas celej jari a leta. Nie všetko však pôsobíme my svojimi nerozumnými krokmi, čmele majú nepriateľov aj vo zvieracej ríši. Tu sú traja z tých najbežnejších:

  • Vijačka osiaAphomia sociella húsenice tohto nočného motýľa postupne vyjedajú všetko, čo v hniezde nájdu. Bohužiaľ si ich málokedy všimneme skôr, ako začnú hniezdo ovíjať svojimi hodvábnymi “pavučinami.”
  • Ak máme podozrenie na víjačku, použijeme prípravok B 407 Certan s baktériou Bacillus thuringiensis, ktorý má vynikajúce výsledky proti víjačke voskovej pri napadnutí včelieho úľa. V opačnom prípade o úľ prídeme. Pred nimi ako aj pred mnohými ďalšími hmyzími nepriateľmi sa dá čmelín čiastočne ochrániť klapkou nad vchod, ktorú sa čmele obvykle s ľahkosťou naučia ovládať, zatiaľ čo pre víjačku znamenajú koniec cesty.
  •  Mravce prilákané sladkou potravou, neraz hniezdo významne oslabia až zničia.
  • Pačmeliaky kukučky čmelej ríše. Pačmeliacie kráľovné príroda nevybavila zberacími košíčkami na nohách, a tak nie sú schopné živiť vlastné potomstvo. Ich stratégiou prežitia je nájsť hniezdo čmeliakov, infiltrovať sa medzi domácich alebo čmeliu kráľovnú usmrtiť a nechať jej robotnice kŕmiť pačmeliacie larvy miesto svojich vlastných. Pre laika je len ťažko rozoznateľná od samotného čmeliaka.

Čmeliaky sú napriek rozšírenej predstave o opaku mierumilovné stvorenia, ktoré na vás žihadlo vytiahnu len v extrémnych situáciách a pri priamom ohrození ich potomstva. Sú však neoceniteľným (a zákonom chráneným!) pomocníkom, o ktorého postupne v prírode prichádzame.